Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako je to s tým deficitom? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Pekny clanok.

Mas tam dva krat rovnaky text v poznamkach, asi nejaka chybicka v HTML.
 

 

dakujem, aj za upozornenie, chyba je odstranena...
 
Hodnoť

 

pan liberal sa zase mies do toho, v com sa nevyzna :)

prijmy z privatizacie nie su prijmom statneho rozpoctu ale prijmom FNM. ak sa pouziju, pouziju sa mimo statneho rozpoctu, cize vobec neovplyvnia statny rozpocet ani na strane prijmov ani na strane vydavkov. tie ostatne prijmy (nedanove) su napriklad administrativne poplatky, pokuty a penale, kapitalove prijmy, uroky z uverov.
 

 

Pan Atreides,

okruh verejnych financii sa sklada zo statneho rozpoctu a z ostatnych zloziek, kam patri napriklad Fond narodneho majetku, Socialna poistovna, zdravotne poistovne, Slovensky pozemkovy fond, Statny fond rozvoja byvania, mesta a obce, vyssie uzemne celky, verejne vysoke skoly, Envirofond, a podobne. V celom clanku hovorim o CELYCH verejnych financiach, nielen o statnom rozpocte. V nekonsolidovanych cislach predstavuje statny rozpocet iba zhruba polovicu celkovych verejnych prijmov aj vydavkov.

Takze bud neporiadne citate, alebo sa v tom nevyznate vy.

A mimochodom, ked uz sme pri tom, aj prijmy z privatizacie mozu vstupit do statneho rozpoctu, ci uz ako transfer z FNM, alebo ako kapitalove prijmy. A prijmy z transferov z EU takisto do rozpoctu vstupuju.
 

Este metodicka poznamka,

ked uz sa v tom nevyznam:

Co sa tyka prijmov z privatizacie, tiez nie je metodicky jedno, ako ich do prijmov verejnych financii zapocitate. Lisia sa totiz dve metodiky - ESA Europskej unie a GFS 2002 Medzinarodneho menoveho fondu. MiniFin pouziva ESA, ale pre vypocet danoveho zatazenia a miery prerozdelovania je vhodnejsie pouzivat GFS, ktory vyjadruje ciste toky, prirasty a ubytky bohatstva.

Takze v mojich vypoctoch napriklad zachytavam prijem z privatizacie do celkovych verejnych prijmov (hoci o nich clanok nebol) nie v sume celkoveho prijmu, ale v sume prirastku celkoveho bohatstva vlady, t. j. ako privatizacny prijem minus hodnota aktiv ktore boli predane tak, ako boli zachytene v statnych uctoch.

A druha vec, danove prijmy aj celkove verejne vydavky, o ktorych pisem v clanku, su samozrejme uz konsolidovane. Inymi slovami, su ocistene o zdvojene platby, ked napriklad statny rozpocet prijme peniaze vybrane na daniach, a preposle ich mestam a obciam. Bez konsolidacie by tie iste peniaze boli zachytene dvakrat (raz ako prijem statneho rozpoctu a raz ako prijem miest a obci).

A posledna, tretia vec: v rozmedzi + - pol percenta sa vsetky cisla podla mojich vypoctov zhoduju s vypoctami Ministerstva financii. V minulych rokoch boli dokonca vypocty, na ktorych som sa podielal, presnejsie ako ministerske.
 

 

ospravedlnujem sa, nepozorne som cital. ale v tom pripade miesate pojmy. o vydavkoch vlady ako o verejnych vydavkoch by som nehovoril, maximalne o vydavkoch statneho rozpoctu a to ma pomylilo. nejednoznancy pojmovy aparat :)

nemusite my vysvetlovat rozdiel medzi statnym rozpoctom a verejnym rozpoctom a ani konsolidaciu medzi sucastami verejneho rozpoctu

PS: vydavky z privatizacie na oddlzenie zdravotnictva isli ako mimorozpoctove prostriedky a neobjavili sa v rozpocte kapitoli MZ SR...
 

 

Citát z článku: "Vláda na všetkých svojich úrovniach míňa..." Verejné výdavky ako výdavky celkovej vlády (t. j. všetko, čo vláda za rok prerozdelí) sa takýmto spôsobom normálne vyjadrujú všade na svete...

Alebo chcete povedať, že VÚC (iným označením regionálne vlády), mestá a obce (local governments - miestne vlády), a štátne fondy, sociálna poisťovňa a podobne nie sú súčasť vlády?

Inak, aby ste to nechápali zle, mojím cieľom nie je kopnúť si do vlády alebo do Ministerstva financií - aspoň nie čo do transparentnosti ich štatistík, v tom došlo na Slovensku k veľkému zlepšeniu v posledných rokoch. Samotný fakt, že úroveň stabilných verejných výdavkov je na Slovensku omnoho vyššia než úroveň stabilných verejných príjmov je však neodškriepiteľný, a konečne by sa o tom malo začať poriadne diskutovať. Aspoň si to teda myslím...
 

 

aspon v dacom sa zhodneme, bohuzial noha smrdi od hlavy (resp. umyvaj si zuby aby ti nepachlo z topanok). tymto som chcel povedat len tolko, ze musi byt ten optimalny udrzatelny pomer medzi prijmami a vydavkami s tym aby aj spolocenske uznanie vedenia statu, obce a kraja bolo (cize, aby vyhrali aj v dalsich volbash)

inac sa pouziva aj pojem "vseobecna vlada", to znie tak vseobecne, ze to bol dakto iny :)
 
Hodnoť

dobry clanok

Akurat ja by som rozlisoval tu oblast verejnych financii, na ktoru ma priamy dosah centralna vlada (najma cez statny rozpocet) a na tu, kde nema ziaden vplyv - zadlzenost miest, obci... A v ramci politickej a hlavne financnej decentralizacii bude tazko vlada tie roztvarajuce sa noznice medzi verejnymi vydavkami a danovymi prijmami ovplyvnovat.
 

 

Ano, ale vlada moze stanovit pravidla... napriklad obce a mesta musia zo zakona zostavovat vyrovnany bezny rozpocet, rovnako ako regiony... vyrovnany vsak znamena, ze previs vydavkov nad prijmami mozu financovat uvermi...

Kazdopadne, z tych 11 % HDP rozdielu medzi danovymi prijmami a celkovymi vydavkami pripada na centralnu vladu podstatna cast...
 

Hej, hej,

len mala poznamka... Bezny rozpocet musi byt vyrovnany. Ale pokial ma pamat neklame, tak cast rozpoctu obci a VUC, ktora obsahuje kapitalove prijmy a vydavky, moze byt zostavovana ako schodkova. A tento deficit sa financuje bud prebytkom z minulych rokov alebo navratnymi zdrojmi, teda uvermi.

Ale inak jasne, suhlasim...
 

tak tak

presne tak
 
Hodnoť

Kym sa preluskam ....

... tym biliardom rozkotulanych guli kdekade po verejnych financiach, mam zasadnu vyhradu k celej teme.
Ak sa chce niekto vychvalovat "dobrym" hospodarenim typu 3,93% z HDP, tak potom rozhodne na to nesmie potrebovat pozicat si k tomu pozicku na krytie dlhu deficitu objem, ktory cini 5,7% z HDP. ( kto neveri, nech si spocita, kolko percent je 74 mld minulorocneho schodku, a ak aj to sa mu nezda, nech sa pozrie na podobne pocty za r. 2003 aj s vyuctovanim v statnom zaverecnom ucte za tento rok.
Neekonomovia takymto poctom hovoria velmi jednoducho - PODVOD
 

Ano,

na rozne podvodiky sme este v nedavnej minulosti boli zvyknuty. Napriklad ked zakon o statnom rozpocte v paragrafe dvanast hovoril, ze vydavky na restrukturalizaciu bank su 105 miliard, ale tieto vydavky sa nepocitaju do vydavkov rozpoctu.

Snad je to uz vsak za nami... nie som si isty cislami, ktore spominas, mohol by si byt presnejsi? Vyssi uver mohol byt sposobeny tym, ze sa restrukturalizovalo vladne uverove portfolio - t. j. stare uvery s vysokymi urokmi sa splatili z novych uverov s nizsimi urokmi.

Inak hratky s cislami sluziace na oklamanie nepriatela boli, su a bohuzial sa ich tak skoro nezbavime... vid priklad Grecka, kde hromadne klamala ohladom deficitu cela vlada...
 

Najlepsie bude...

... najst si statny zaverecny ucet za r. 2003, a hned na prvej stranke su tri body:Národná rada Slovenskej republikypo prerokovaní Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003A. berie na vedomie1. hospodárenie verejnej správy za rok 2003 v národnej metodike, ktoré sa skončiloschodkom 49 801 900 tis. Sk, čo predstavuje 4,2 % hrubého domáceho produktu,2. hospodárenie verejnej správy za rok 2003 v metodike uplatňovanej v štátochEurópskej únie, podľa ktorej schodok dosiahol 41 519 000 tis. Sk, čo predstavuje3,5 % hrubého domáceho produktu a konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorýdosiahol 512 144 000 tis. Sk, čo predstavuje 42,8 % hrubého domáceho produktu;B. schvaľuještátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2003, podľa ktorého sa v štátnomrozpočte dosiahli:- príjmy 233 071 123 tis. Sk- výdavky 289 044 243 tis. Sk- schodok 55 973 120 tis. Sk;C. súhlasís úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom záverečnom účte SR za rok2003 vo výške 55 973 120 tis. Sk úvermi prijatými v roku 2003 vo výške 4 141 308 tis.Sk a vydaním štátnych dlhopisov v roku 2004 vo výške 51 831 812 tis. Sk.link ( mozno bude treba upravit:http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/20BFDB88CA0F7942 C1256E930037E399?OpenDocument
 
Hodnoť

A co takto...

... jeden z dalsich tzv. podvodikov?
Jeden zo sucasnych ministrov financii u nas doma prehlasuje bohorovne, ze dane sa znizili z 18,x % na 17,x %. Pohlad do statneho rozpoctu by sice daval za pravdu, ale presun dani s prijmov FO do verejnych rozpoctov nasvedcuju, ze stat v skutocnosti zvysil danove zatazenie na 20,x % a to este zanedbavam lupez samospravy v podobe dani z pozemkov a nehnutelnosti...
Ano, samosprava je tiez "stat", stoji a pada s nim a nim sa aj ohana.
 
Hodnoť

 

zaujimavy clanok
 
Hodnoť

 

Normalne ma sokuje, ze nielen clanok, ale aj vacsina prispevkov v diskusii ma hlavu a patu... to sa casto nevidi...
 

Hmm..

To bude asi tym, ze tu pouzivany pojmovy aparat je asi za hranicami chapania vacsiny pisalkov-agresorov..a niektorych inych ludi to zase nezaujima, ako prilis odborna tema.
 

 

a to je podla mna velmi smutne.
kazdy ma ten spravny nazor na politiku, mojsejovcov, superstar.
ale len malo ludi sa odvazi tresnut do placu nieco odborne. bud si neveria, alebo nic odborne nevedia.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Peter Remeselník: Arogantný vodič zrazil dve ženy a ušiel - polícia ho potrestala nepotrestaním ... 5 535
  2. Róbert Bosák: 15 ľahkých prechádzok v Tatrách 3 145
  3. Věra Tepličková: Exemplárny trest!!! 3 073
  4. Juraj Paškuliak: Matovič je rovnako neschopný ako Danko. Celoplošné testovanie - kšeft za 57 miliónov 1 338
  5. Anežka Richtariková: Kto našiel „ficove“ dlažobné kocky? 1 296
  6. Peter Slamenik: Milí kulturisti. Zasa Vám nezákonne zatvorili fitko? 1 209
  7. Rudolf Pado: Minister Gröhling, budíček! 949
  8. Jaroslav Taldík: Prešiel som 240 km Rudnej magistrály. Horami, kam turisti veľmi nechodia. 886
  9. Martin Pilnik: Testujeme preto, aby sme izolovali 823
  10. Andrej Šverha: Cyklopotulky Považím na sklonku leta 795

Rebríčky článkov


  1. Jano Richter: Tak teda 50tisíc, či 200tisíc?
  2. Dušan Seberíni: Pani prezidentka zastavte ho !
  3. Jozef Legény: Pán Matovič, ponúknite demisiu, ak bude účasť na testovaní viac ako 80% a prídeme všetci
  4. Denis Jacko: Ako čerstvé prádlo
  5. Matej Kučera: (Ne)povinné testovanie
  6. Štefan Vidlár: Výťer z riťi
  7. Barbara Lickova: Blahoslavený Carlo Acutis
  8. František Cudziš: Propagujúci sám vojak v poli (v Bratislave), IX.
  9. Miriam Studeničová: Obhajoba zákona karmy
  10. Štefan Vidlár: Mňa ..bne


Už ste čítali?