Ad.: Hovorme o druhom pilieri výlučne so zdravým rozumom

Autor: Martin Chren | 1.12.2006 o 7:01 | Karma článku: 9,25 | Prečítané:  3617x

Novela zákona o dôchodkovom sporení, predložená poslancom Róbertom Madejom, pomerne zásadne mení pravidlá v druhom dôchodkovom pilieri. Zavádza nové administratívne i regulačné bariéry pre 1,5 milióna občanov, sporiacich si na svoj dôchodok, i pre šesť dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Zástupcovia DSS na príprave novely spolupracovali, otázne však je, či bude táto novela výhodná aj pre ich klientov. Návrh sťažuje prestupy klientov medzi jednotlivými DSS zavádzaním dodatočnej administratívnej i finančnej bariéry, znižuje maximálne poplatky, ktoré klientom môžu DSS účtovať, zavádza administratívnu reguláciu výdavkov DSS na reklamu a náborové aktivity, a znižuje pokuty, platené Sociálnou poisťovňou za neskorý prevod príspevkov do druhého piliera na osobné dôchodkové účty klientov.


Výhodné pre DSS, nevýhodné pre pracujúcich

Podľa návrhu novely má mať sporiteľ povinnosť, ak sa rozhodne zmeniť svoju DSS, vyžiadať si pre takýto krok súhlas Sociálnej poisťovne vo forme tzv. Akceptačného listu. Za jeho vydanie zaplatí sporiteľ poplatok 500 korún. Keďže nárok na vydanie Akceptačného listu je automatický, jedinou funkciou tohto opatrenia je sťažiť klientom prestup do inej DSS formou dodatočnej administratívnej a finančnej bariéry.

Nečudo, že sa dvaja členovia predsedníctva Asociácie DSS – Viktor Kouřil a Jozef Paška –  minulý týždeň vo svojom článku v denníku SME vehementne postavili na obranu takéhoto návrhu. Oslabuje totiž konkurenčnosť v ich sektore a predstavuje pre nich garanciu vyššej stability ich biznisu.

Inými slovami, obmedzenie prestupov klientov prináša dôchodkovým správcom istú formu monopolnej výsady, renty. Do získania svojich klientov a náborovej kampane investovali veľa peňazí, ktoré sa môžu ľahko ukázať ako vyplytvané, ak im klientov pretiahne konkurenčná spoločnosť.

Neprekvapuje teda ani to, že sa výmenou za výrazné sťaženie prestupov neváhajú vzdať poplatku vo výške piatich stotín percenta z klientskych aktív – v porovnaní s investovanými stámiliónmi ide, aspoň kým je úroveň spravovaných aktív nízka, o takmer zanedbateľnú sumu. Tri zo šiestich DSS – Aegon, Allianz a ČSOB – pritom klientom v žiadnom zo svojich fondov maximálne poplatky neúčtujú ani dnes, čiže sa ich takáto zmena okamžite nijako nedotkne.

Oplatí sa však takáto zmena aj klientom dôchodkových spoločností? Tí, ktorí sú so službami svojej DSS spokojní, a majú tú smolu, že sú v jednej z tých DSS, ktoré vyberajú najvyšší možný poplatok za správu aktív, skutočne niekoľko korún ušetria. Na druhej strane, tí, ktorí sa rozhodnú DSS zmeniť, nebudú musieť zaplatiť len 500 korún za vydanie Akceptačného listu, ale aj náklady na cestové a stratený čas spojený s jeho vybavovaním.

V dôvodovej správe sa v dopadoch na rozpočet odhaduje zvýšený príjem rozpočtu Sociálnej poisťovne o 25 miliónov korún ročne z titulu nového administratívneho poplatku za vydanie Akceptačných listov. To je však výrazne viac, než napríklad v budúcom roku všetci klienti môžu ušetriť na znížení maximálneho poplatku za správu aktív o 0,05 %, aj bez zohľadnenia ich ďalších transakčných nákladov.

Vláda by nemala neodôvodnene a zbytočne vytvárať administratívne bariéry, naopak, aj v programovom vyhlásení sa ich zaviazala odstraňovať. Nemala by neodôvodnene zvyšovať daňové a poplatkové zaťaženie občanov. Nemala by ani prijímať opatrenia v neprospech pracujúcich – sporiteľov, zvlášť, keď prestupy medzi DSS už boli v tomto roku administratívne obmedzené na najviac jedenkrát za dva roky.

Naopak, zodpovedný politik by mal skôr podporiť pôvodný systém, v ktorom klient mohol dôchodkovú spoločnosť meniť raz ročne. Podobne to funguje pri zdravotných poisťovniach, aj pri povinnom zmluvnom poistení automobilov. Podobne to funguje pri povinnom zdravotnom poistení, aj pri povinnom zmluvnom poistení automobilov. V čom je povinné sporenie na dôchodok iné?

Podobné otázniky vyvoláva aj ďalšie navrhované opatrenie. V novele sa navrhuje obmedziť výdavky na uzavretie jednej zmluvy s klientom na najviac 6 % priemernej mesačnej mzdy (v roku 2007 na 1036 Sk), a obmedziť celkové ročné výdavky jednej DSS na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov na 1000-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve (v roku 2007 na 17 274 000,- Sk).

Opäť, ide o obmedzenie konkurencie v sektore, o neodôvodnenú reguláciu. Toto opatrenie priamo neovplyvní hospodárenie s peniazmi sporiteľov, ktoré je nezávislé od hospodárenia samotnej dôchodkovej spoločnosti. Dá sa očakávať, že výrazne zníži náklady DSS-iek, nedá sa však garantovať, že túto úsporu DSS-ky premietu do zníženia poplatkov, ktoré účtujú svojim klientom.

Naopak – ak Madejova novela výrazne sťaží klientom prestup do inej dôchodkovej spoločnosti, a obmedzí aj výdavky na ich reklamné aktivity, mohlo by sa stať to, že aj tie DSS, ktoré dnes maximálne poplatky klientom neúčtujú, ich zvýšia. Veď načo by si konkurovali nižšími poplatkami, keď ich klient aj tak dva roky nemôže odísť, a po tých dvoch rokoch by ho prestup stál toľko peňazí a námahy, že sa mu aj tak neoplatí?

Navyše, pri štarte systému do svojich reklamných kampaní novovznikajúce DSS-ky investovali stámilióny korún. Viete si predstaviť, že by dnes na trh vstúpila nová DSS, ak by na svoju reklamu mohla použiť len 17 miliónov? Predložený zákon teda vytvára doslova oligopol na trhu dôchodkových správcovských spoločností.

Jedinou šancou pre sporiteľov, ako sa takémuto možnému oligopolu ubrániť by potom bolo, ak by ho sám regulátor nedokázal ustrážiť. Možné to je – zvrátenosť navrhovaného opatrenia ilustruje vyjadrenie samotného ministerstva práce, ktoré v dôvodovej správe píše:

„...bude problematická vykonateľnosť navrhovanej úpravy obmedzenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti na vynakladanie uvedených výdavkov, pretože zavádza režim, ktorého kontrolovateľnosť nie je realizovateľná, najmä vo vzťahu k osobám konajúcim v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Z navrhovanej úpravy nie je napríklad zrejmé, o obmedzenie akých výdavkov ide, či sa navrhovaný limit vzťahuje  aj na prípadné nepeňažné plnenia alebo ako budú dôchodkové správcovské spoločnosti postupovať pri účtovaní výdavkov budúcich období. Dôsledné dodržiavanie navrhovaných  obmedzení nebude možné efektívne kontrolovať aj vzhľadom na rozdielne spôsoby účtovania nákladov dôchodkových správcovských spoločností, ako aj rozdielne definície účtovných období. Dôsledkom týchto skutočností je nemožnosť jednoznačného určenia výdavkov dôchodkových správcovských spoločností, ktoré boli vynaložené na uzatváranie zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení a na propagáciu a reklamu."

Inými slovami, ministerstvo práce zavádza opatrenie, ktoré je nevýhodné pre klientov a zároveň navyše ešte aj nekontrolovateľné. Napriek tomu navrhuje i zavedenie vysokých pokút (§115, ods. 5) v prípade jeho porušenia. Ak však chýbajú jasné definície, potom regulátor (NBS) ani samotné subjekty (DSS) nemôžu existovať v stave právnej istoty, a nejednoznačnosť zákona sa môže stať zdrojom potenciálnych sporov, nedorozumení a problémov. Ak by však fungovalo, nemuselo by sa pozitívne prejaviť na klientoch, skôr naopak. Načo je potom takýto návrh?


Môže Madejovou novelou vzniknúť na trhu DSS kartel?

Moj záver, hoci ide iba o záver z pohľadu nezávislého pozorovateľa (a možno práve vďaka tej nezávislosti) je iný, než ku ktorému dospeli Viktor Kouřil a Jozef Paška. Keby sa DSS medzi sebou dobrovoľne dohodli na obmedzení vzájomnej konkurencie tak, ako je to v predloženom zákone, nešlo by o dohodu podobnú kartelu? A mala by vláda úpravou zákona takúto dohodu presadzovať?


Bonus na záver: namiesto riešenia problémov znížime sankcie

Posledným opatrením v predloženej novele je zníženie penále pre Sociálnu poisťovňu za oneskorený prevod príspevkov na osobné dôchodkové účty klientov:

Ak patríte, podobne ako ja, k tej skupine ľudí, ktorá od Sociálnej poisťovne dostáva peniaze na svoj dôchodkový účet s veľkým oneskorením, určite máte túto inštitúciu v zuboch. Hoci sa jej práca, najmä vďaka zamestnancom, ktorí sa skutočne snažia, medzičasom zlepšila, stále je čo napravovať.

Potešiť vás však dnes môže aspoň to, že ak Sociálna poisťovňa neprepošle vaše peniaze na váš vlastný dôchodkový účet v zákonnej lehote, musí vám zaplatiť penále vo výške 0,05 % chýbajúcej sumy za každý deň omeškania.

Novela zákona však navrhuje znížiť toto penále, ktoré musí SP vyplatiť, na 1/365 základnej ročnej úrokovej sadzby NBS za každý deň omeškania. Sankčný úrok 18,25 percenta ročne teda klesne o zhruba tri štvrtiny.

Takáto pokles pokuty, platenej Sociálnou poisťovňou, však nie je „ekonomicky odôvodnený“, ako argumentuje ministerstvo. Práve naopak. Keďže aj prostriedky, držané Sociálnou poisťovňou na účte sú úročené, úloha sankcie v podstate úplne zmizne. Keby som vám ja mal poslať peniaze, a za oneskorenie by som platil len diskontnú sadzbu, možno by sa mi ich dokonca oplatilo úmyselne zadržať a investovať... Ani si nechcem predstaviť, že by sa toto začalo diať s našimi peniazmi v Sociálnej poisťovni.

Fakt, že Sociálna poisťovňa do značnej miery zlyhávala v úlohe centrálneho výberu príspevkov do druhého piliera je preto potrebné riešiť systémovým zlepšením jej činnosti, a nie zjemňovaním sankcií voči nej (a v neprospech samotných občanov – sporiteľov).


Záver

Keď teda hovoríme o druhom pilieri, ale aj o zmenách v ňom, v prvom rade musíme – s použitím zdravého rozumu – brať ohľad na záujmy sporiteľov, a nie na parciálne záujmy dôchodkových správcovských spoločností. Sporitelia sú v pozícií klientov – spotrebiteľov, a všetky zmeny v legislatíve by mali byť pripravené tak, aby boli čo najviac v ich prospech. Bohužiaľ, predložený návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení toto kritérium nespĺňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Z Kočnerovej knižnice vyplávali ďalšie podozrivé obchody s Bašternákom

Našli sme podivné faktúry a dokumenty, ktoré si posielali.


Už ste čítali?