Cesta k prosperite alebo ako neskončiť v pr... (oblémoch)

Autor: Martin Chren | 11.3.2005 o 9:16 | Karma článku: 6,09 | Prečítané:  2452x

Ekonómovia by mali poznať a dokázať popisovať spoločenské vzťahy. Každý dobrý ekonóm by mal dokázať zanalyzovať a povedať, čo sa stane, ak vláda prijme nejaké – hocijaké - opatrenie. Napriek tomu som však ani po mnohých rokoch štúdia desiatok ekonomických kníh nedokázal nájsť jednoznačnú odpoveď na – podľa mňa – najzákladnejšiu otázku, otázku, ktorej riešenie by mala ekonómia poznať, a odpoveďou na ktorú by si mali ekonómovia v prvom rade zarábať na svoj chlebíček: Ako je možné, že niektoré miesta a krajiny na svete sú bohaté a prekvitajú, zatiaľ čo iné sú v ri...  no, povedzme, chudobné, trpia hladomormi a chorobami, a život v nich nestojí za nič? Čo treba robiť, aby každá krajina mala možnosť zbohatnúť?

Bohatstvo a prosperita jednotlivých miest sa neodvíja od toho, akí inteligentní ľudia tam žijú. Osobne teda nepoznám hlúpejšie a zabrzdenejšie miesto na svete, než je Beverly Hills (ak ho poznáte aspoň z televízneho seriálu, viete o čom hovorím). Napriek tomu sa jeho obyvatelia váľajú v kopách peňazí a používajú toaletný papier vyrobený z hodvábu. Naopak, v Rusku, ktoré oplýva stovkami superinteligentných vedcov a najlepšími šachovými majstrami sveta, si ešte aj dnes v mnohých oblastiach musia do polievky dávať lúčnu trávu namiesto zeleniny.

Ani vzdelanie nie je zaručenou cestou k prosperite. Siedmaci na priemernej americkej strednej škole, z ktorých väčšina už má vlastné auto, dobre vedia čo je to kondóm, ale nie sú si istým výsledkom deväť krát sedem. Naopak, v Severnej Kórei je percento obyvateľov, ktorí nevedia písať, čítať a počítať, rovné 0,1. Ešte aj v Maroku, kde čítanie a písanie ovláda len o málo viac ako polovica obyvateľstva, kde všetci obyvatelia celý deň vysedávajú pred svojimi malými obchodíkmi, prežúvajú divné zelené lístky a snažia sa vám predať brak väčší než nájdete v reality show Mojsejovci, je hrubý domáci produkt na obyvateľa štyrikrát väčší ako v Severnej Kórei.

Dostatok a prístup k prírodným zdrojom tiež nie je odpoveďou na moju otázku. Afrika má obrovské množstvo diamantov, zlata, uránu, jednoducho čohokoľvek, čo je v zemi a dá sa vyťažiť. Škandinávia je x-násobne menšia, a navyše ešte aj celá zmrznutá. Napriek tomu je veľkým rozdielom narodiť sa v Dánsku alebo v Zimbabwe – aspoň čo sa týka očakávanej dĺžky života pri narodení.

Ani kultúra zrejme nebude odpoveďou na moju otázku. Aspoň teda ak vezmem do úvahy, že najbohatšie miesta v rozvinutých mestách, ako napríklad hypermarkety, banky a obchodné strediská, sú známe práve svojou nekultúrnosťou.

Možno, že sa tajomstvo kvalitného života bez nedostatku skrýva v civilizácií. Číňania však mali rozvinutú civilizáciu už v čase, keď moji pra-pra-pra-príbuzný ešte viseli nahí na stromoch (o jednom z mojich kamarátov by sa to dalo povedať aj minulý týždeň, ale to bol len opitý). V roku tisíc pred našim letopočtom, keď ešte Európania len začínali používať kovové nástroje, aby sa nimi navzájom tĺkli, Číňania počas dynastie Žu dokázali odlievať ornamentami zdobené sudy na víno dosť veľké na to, aby sa v nich okúpal dospelý muž. Napriek tomu však dnes Čína tiež nepatrí medzi top 30 krajín, v ktorých by som sa chcel narodiť.

Vláda tiež nevedie k bohatstvu a prosperite. Obyvatelia totalitných štátov, ako napríklad Kuby či Severnej Kórey, majú dostatok vlády a nedostatok všetkého ostatného. Ani absencia vlády však nefunguje. Milióny rokov ľudstvo nemalo žiadnu vládu, a príbuzní nás všetkých viseli nahí na stromoch.

Pracovitosť tiež nie je zárukou prosperity. Čím chudobnejší ľudia sú, tým viac a tvrdšie pracujú. Bohatí ľudia hrajú golf.

Technologický rozvoj tiež nezaručuje pohodlný život. Tie najhoršie miesta na Zemi, kam by ste sa nechceli dostať nikdy v živote, ak teda nie ste šialený maniak, sú prešpikované najmodernejšími technológiami, aké ľudstvo dokázalo vyrobiť – vo forme zbraní.

Odpoveď na jednoduchú otázku, ktorú by teda mal poznať každý poctivý ekonóm, ak sa tak chce titulovať, sa teda začína poriadne komplikovať. Čo je tou živou vodou, žriedlom prosperity, na akú kartu treba vsadiť, ak chceme, aby naša životná úroveň rástla najrýchlejším spôsobom? Je to znalostná ekonomika, podpora výskumu a vývoja, ako nám hovorí vláda v slovenskej Lisabonskej stratégií? Alebo je to rovnosť šancí, ako nám hovoria sociálno-demokratickí aktivisti?

Pokúsim sa nájsť odpoveď na túto otázku v ďalšom článku, ale najprv ma zaujíma váš názor. Čo je podľa teba základom prosperity spoločnosti? Odpovede píšte do diskusie, som zvedavý, čo sa z toho vyvinie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Z Kočnerovej knižnice vyplávali ďalšie podozrivé obchody s Bašternákom

Našli sme podivné faktúry a dokumenty, ktoré si posielali.


Už ste čítali?