Namiesto lanovky nová električka

Autor: Martin Chren | 28.3.2017 o 12:20 | Karma článku: 10,62 | Prečítané:  23658x

Lanovka je len turistickou atrakciou. Skutočným riešením, ktoré mesto potrebuje a nestojí viac peňazí než lanovka, sú nové električkové trate a záchytné parkovisko. Tu je konkrétny návrh, ktorý môže stáť už o štyri roky.

Nová autobusová stanica na rozhraní Starého Mesta a Ružinova so sebou prinesie aj desiatky tisíc metrov kancelárií a obchodov. Spolu s ďalšou výstavbou v tejto časti Ružinova (Eurovea 2, Zaha Hadid, Twin City...) hrozí Bratislave dopravný kolaps. Ten sa dá riešiť – nie však nezmyselnou lanovkou, ale koncepčným a systémovým rozvojom nosnej, električkovej siete. A paradoxne by to vôbec nestálo viac, než predstavená lanovka do Petržalky.


Lanovka je nezmysel

Povedzme to na rovinu: investor autobusovej stanice predstavil projekt lanovky z dvoch dôvodov.

Po prvé, nevychádza mu výpočet dynamickej dopravy, bez ktorého nemôže dostať stavebné povolenie na novú autobusovú stanicu. Inými slovami, ukazuje sa, že nová výstavba by zapchala priľahlé cesty a križovatky.

Papier však znesie všetko, a preto dostal investor nápad: budeme sa tváriť, že ľudia zaparkujú v novom petržalskom projekte LIDO (kde rovnaká firma spolu s finančnou skupinou od Dunaja plánuje inú výstavbu), odtiaľ sa prevezú lanovkou, áut ubudne, a výpočty nám sadnú. V skutočnosti to tak určite nebude.

Po druhé, zakomponovanie projektu lanovky investorovi umožní žiadať o schválenie jeho projektu ako strategickej investície vládou. Tým by sa mohol uchádzať nielen o štátnu podporu (čo podľa vlastných slov nechce), ale najmä získať dve veľké výhody: zrýchlené stavebné konanie (úspora rokov a miliónov eur) a oslobodenie od platenia develeperského poplatku (úspora v desiatkach miliónov eur pri oboch projektoch – nová stanica, aj LIDO).

 

Riešením sú nové električkové trate za rovnaké peniaze

Ak to ale developeri myslia so svojou ochotou riešiť problémy s dopravou v tejto časti mesta vážne, jedno dobré a koncepčné riešenie existuje: postaviť dve nové električkové trate a jedno záchytné parkovisko.

Stálo by to rovnaké peniaze, ako investor uvádza pri lanovke (cca. 50 miliónov eur). No na rozdiel od lanovky, doprave aj Bratislavčanom by to naozaj pomohlo.

Električka je pre Bratislavu nosným dopravným systémom. Je ekologická, a tam, kde cesta umožní prejazd 800 áut za hodinu, je električka schopná prepraviť za rovnaký čas až 10 000 ľudí.


Prvá trať: Nové ružinovské prepojenie (vetva Košická)

V zóne Mlynské nivy/Chalupkova je vzhľadom na všetky developerské aktivity kľúčové vybudovať nové ružinovské prepojenie na existujúcu Ružinovskú magistrálu.

Inými slovami, električkovú trať v dĺžke cca. 2,7 kilometra, ktorá by od Starého mosta prešla cez Šafárikovo námestie, Pribinovu ulicu, a cez Košickú pokračovala na Miletičovu, kde by sa pripojila na existujúcu sieť (na obrázku označená ako vetva Košická).

Takáto nová trať by odľahčila celú zónu, bola by dostupná z autobusovej stanice, všetko je pre ňu pripravené, stáť môže do štyroch rokov, a jej náklady nepredstavujú ani polovicu uvádzanej sumy na lanovku. Nestála by viac, ako 25 miliónov eur - a hotová vie byť za 4 roky.

Ak to investor, a nielen on, ale ostatní, ktorí chcú v tejto časti Ružinova stavať, myslí vážne, nech zabudne na lanovku a postaví mestu túto električkovú trať. Pomôže to tak jemu, ako aj celému mestu, cez Košickú si obslúži aj svoju autobusovú stanicu, a zároveň výrazne odľahčí celej zóne Mlynské nivy/Chalupkova.

 

Druhá trať: Starý most – Prístav a záchytné parkovisko pod Prístavným mostom

Postavenie nového ružinovského prepojenia rieši časť problému a stojí len polovicu nákladov na lanovku. Máme teda dosť priestoru, aby sme urobili ešte ďalší kus práce a pomohli riešiť problémy s dopravou v meste.

Druhým (a paralelným) krokom by malo byť vybudovanie električkovej trate od Starého mosta k Prístavu, popri Dunaji. Na toto miesto bude ústiť nový nultý obchvat, a práve tu majú mesto aj Národná diaľničná spoločnosť pozemky, na ktorých je možné vybudovať ozajstné záchytné parkovisko (parkovací dom).

Hlavne ľudia, prichádzajúci z juhovýchodu po novom nultom obchvate, by tak mali reálnu možnosť zaparkovať hneď po zjazde z diaľnice, a odviezť sa za pár minút do väčšiny mesta električkou. Parkovací lístok by mohol byť zároveň lístkom na „električku zadarmo“ – a tým by sa odľahčila doprava a parkovanie v celom meste od tlaku cezpoľných.

Výstavba tejto novej trate, aj s parkovacím domom, by nemala stáť viac ako 25 miliónov eur.

Inými slovami, obe navrhované trate – nové ružinovské prepojenie, aj Starý most – Prístav – by stáli dokopy toľko, čo nezmyselne navrhnutá lanovka. A to už naozaj stojí za zváženie.


Vrakuňa a Slovnaft

Nová trať do Prístavu by pritom nemusela končiť pod Prístavným mostom. Práve naopak.

Pokračovať by mala okolo Slovnaftu až do Podunajských Biskupíc a Vrakune. Celá táto časť mesta trpí obrovskými zápchami, dopravným kolapsom. Zastávka pri Slovnafte by umožnila, aby takmer štyritisíc zamestnancov tejto firmy využívalo električku namiesto áut a autobusov. Kto sa niekedy pol hodinu presúval po zapchatej Slovnaftskej ulici, vie, aké dobré by to bolo.

Vytvorenie Vrakunskej magistrály je obsiahnuté v schválenom Genereli dopravy, aj keď nie po tak výhodnej trase (červená bodkovaná alternatíva na obrázku, samotný Generel však volá po hľadaní výhodnejších alternatív, a takou je vďaka záchytnému parkovisku v Prístave tá moja). Vo Vrakuni by električka mohla pokračovať až po vlakovú stanicu, čo by zasa výrazne zatraktívnilo používanie verejnej dopravy pre dochádzajúcich do mesta.

Tento projekt má odhadované náklady cca. 80 až 100 miliónov eur. A, čuduj sa svete, približne taká istá suma je k dispozícii z fondov Európskej únie na Ministerstve pôdohospodárstva (IROP), o ktoré sa Bratislava môže uchádzať.

Inými slovami, za päť – šesť rokov by sme mohli mať dve úplne nové električkové trate v Bratislave, jednu až na koniec Vrakune, a mesto by to nestálo takmer nič.Obslúžila by najväčšiu fabriku v meste, ako aj dve mestské časti s najväčšími dopravnými problémami, a potenciálne aj nové plánované sídlisko na konci Vrakune, ktoré je plánované ako rozvojová zóna mesta.


Strategický projekt

Vybudovanie týchto nových električkových tratí je pre Bratislavu naozaj strategickým projektom. Je to pritom ľahký projekt: peniaze naň sú k dispozícii, pozemky a koridory pre tieto trate sú v Genereli dopravy a sú predpripravené.

Keby sme sa hneď teraz pustili do roboty, tak o dva roky máme vybavené všetky papiere a projekty, a za ďalšie dva roky môžu po nových tratiach prejsť prvé električky, o ďalšie dva roky môžu ísť až do Vrakune.

A otvorene hovorím: developeri a investori, ktorí sa pri svojich obrovských projektoch podujmú na financovanie týchto tratí, si označenie strategického projektu naozaj zaslúžia. So všetkými benefitmi, ktoré im to prinesie.

Nie však projektom lanovky, ktorá má voziť ľudí medzi dvoma obchodnými domami toho istého majiteľa. Ale reálnym, koncepčným riešením, ktoré bude slúžiť všetkým obyvateľom a návštevníkom Bratislavy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Milan Kňažko: Usadilo sa tu klamstvo a zakráda sa k nám aj strach

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

KOMENTÁRE

Dankova čitáreň búra hranice slovenskej politiky

Aký trest by si aktéri kauzy zaslúžili?

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.


Už ste čítali?