Konečne som sa dočkal - priznanie chýb v dôchodkovej reforme

Autor: Martin Chren | 20.2.2006 o 9:30 | Karma článku: 8,38 | Prečítané:  3620x

Ad: Novela nič radikálne nemení (SME, 13. 2. 2006) Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudo Kaník má pravdu, keď vo svojom článku konštatuje, že nedávno predložená novela zákona o sociálnom poistení neznamená radikálne zmeny v štátnom priebežnom dôchodkovom systéme. Technické zmeny, ktoré by si mali osvojiť poslanci, sa skutočne dajú označiť za dolaďovanie zákona, a nie za jeho takú prepotrebnú systémovú zmenu.

Kroky navrhované ministerkou Radičovou však predsa len prinášajú jednu prevratnú zmenu, ktorú bývalý minister nikdy nedokázal prezentovať, a cez ktorú sa nikdy nedokázal preniesť: dajú sa chápať ako priznanie, že pri prestavbe tzv. prvého piliera dôchodkového systému sa urobili aj nesprávne kroky a chyby.

Pozametanie si pred vlastným prahom a zmiernenie aspoň tých najviditeľnejších skrivodlivostí je preto rozhodne viac ako len predvolebným ťahom: znamená zároveň vytvorenie priestoru na druhú polovicu skutočnej dôchodkovej reformy, za ktorú sa zatiaľ dá považovať len vytvorenie dôchodkového sporenia.

Doterajšie zmeny v priebežnom systéme nielen vytvorili rozdiely medzi staro- a novodôchodcami. Omnoho vážnejšie je, že dlhodobo a udržateľne nevyriešili dôchodkovú krízu, len ju odsunuli o niekoľko málo desiatok rokov. To sa dosiahlo v prevažnej miere jediným opatrením: zvýšením veku odchodu do dôchodku.

Zvýšenie miery náhrady (čiže výšky dôchodkov vyplácaných štátom v pomere ku mzdám) a zavedenie "úplnej zásluhovosti", ktorá z princípu patrí do rúk súkromným subjektom a nie štátu, boli krokmi, ktoré však už nemali nič spoločné s pravicovou politikou, ku ktorej sa vláda i Ľudo Kaník hlásia.

Až provokačne preto vyznieva kritika bývalého ministra, že novela neobsahuje žiadne znižovanie odvodov. Ako môže - bez zásadnej prestavby - dôchodkový systém, ktorý za korunu vstupov sľubuje viac výdavkov, ako to bolo do roku 2004, znižovať svoje príjmy bez zvyšovania deficitu?

Problém priebežného dôchodkového systému, aký nám zostal i po "reforme" v rámci nového prvého piliera je práve to, že stále sľubuje veľmi veľa, a preto musí aj veľmi veľa od pracujúcich vyberať. Navyše, zásluhovosť znamená, že sľubuje veľa ľuďom s vysokými príjmami, a málo ľuďom s nízkymi príjmami.

Nebolo by pritom pravicové nechať pracujúcim s vysokými príjmami ich peniaze, aby sa o seba mohli postarať sami povinným i dobrovoľným sporením, a prostredníctvom štátu zabezpečovať len solidaritu tým, ktorí si nasporiť na dôchodok naozaj nedokážu? Inými slovami, vyberať od pracujúcich menej na odvodoch, nechať ich, nech si sporia sami v druhom i treťom pilieri, a len tej malej skupine, ktorá si za 40 rokov naozaj nedokáže nasporiť ani na minimum, doplatiť toľko, aby si mohli zakúpiť aspoň minimálny dôchodok?

Takáto zmena na systém, aký funguje v Čile a ďalších krajinách, a ako ho navrhujú skutoční reformátori na celom svete, si však žiada omnoho viac ako len doladenie - doslova 180-stupňový zvrat v tom, čo si pod pojmom "logicky usporiadaný dôchodkový systém" predstavuje Ľudo Kaník.

Hodnotiť predloženú novelu so všetkými jej pozitívami i nedostatkami preto nie je možné prizmou radikálnosti či systémovosti. Na to nastane čas až vtedy, keď sa ministerstvo vyjadrí k zásadnému preusporiadaniu štátneho dôchodkového systému, a to už bude bohužiaľ otázka až pre nasledujúce volebné obdobia.

Tento článok je neskrátenou verziu mojej dnešnej reakcie na článok bývalého ministra Ľuda Kaníka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič s nami nežartuje

On tie nezmysly myslí vážne.


Už ste čítali?