Euro alebo Teuro?

Autor: Martin Chren | 14.11.2005 o 11:13 | Karma článku: 11,62 | Prečítané:  5003x

Prijatie spoločnej európskej meny – eura – a náš vstup do Európskej menovej únie sú pre nás podľa práva už nezmeniteľným krokom. Slovensko sa k nemu totiž zaviazalo už v dokumentoch, ktoré podpísalo pri vstupe do Európskej únie, a preto teoreticky nemá na výber. Otázkou však zostáva načasovanie. A práve tu sa názory rôznych ekonómov a politikov rozchádzajú. Pre vládnych ekonómov sa čo najskoršie prijatie eura stalo už akousi nedotknuteľnou svätou kravou a zároveň dôležitou súčasťou predvolebnej kampane. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, ako hovoria bankári, sa vstup do menového mechanizmu ERM II (ktorý je „prestupnou stanicou“ pred prijatím spoločnej meny), uskutoční ešte pred parlamentnými voľbami, aj keby čo bolo. Hlasy ekonómov vyzývajúcich k opatrnosti a zdržanlivosti v eurovom opojení zanikajú a hodnota ich argumentov je po politickej línii značne znevažovaná. Znamená to však, že nemajú pravdu? Osobne som presvedčený, že stojí za to sa nad nimi aspoň zamyslieť.

Jedna z alternatív budúcej slovenskej euromince. O definitívnej podobe rubovej strany slovenských euromincí môžete rozhodnúť aj vy na adrese http://hlasovanie.nbs.sk/.Jedna z alternatív budúcej slovenskej euromince. O definitívnej podobe rubovej strany slovenských euromincí môžete rozhodnúť aj vy na adrese http://hlasovanie.nbs.sk/.Zdroj: Národná banka Slovenska

Všeobecne sa ako prínosy a riziká zavedenia eura uvádzajú najmä nasledovné:

 

Prínosy:

zníženie transakčných nákladov

obmedzenie špekulačných finančných tokov

zníženie volatility (kurzových výkyvov)

zníženie úrokových sadzieb

 

Riziká a náklady:

strata menového kurzu

strata vlastnej menovej politiky

obmedzenie účinkov vlastnej fiskálnej politiky

 

Ak by sme dokázali jednoducho vyčísliť každý z týchto prínosov a každé z týchto rizík, nebol by problém objektívne rozhodnúť, či sa máme s prijatím eura ponáhľať alebo či ho máme odkladať donekonečna (čo sú dva extrémy v množine našich možností).

 

Bohužiaľ, v skutočnosti to tak jednoducho nefunguje. Reálne nedokážeme vyčísliť v podstate ani jednu z týchto položiek, a ich odhady sa rozchádzajú v závislosti od použitej metódy a – priznajme si – aj od toho, kto daný odhad robil.

 

Všeobecne by som však chcel upozorniť na jednu vec: zatiaľ čo o prínosoch vstupu do eurozóny sa u nás hovorí veľa a často, namiesto diskusie o mnohých rizikách vládne taktné mlčanie.

 

Navyše sa len veľmi ťažko dokážem ubrániť dojmu, že zatiaľ čo prínosy zavedenia eura sú značne preceňované, riziká a náklady tohto kroku sa, ktovie prečo, znateľne podceňujú.

 

 

Preceňovanie prínosov

 

Vezmime si najprv spomínané prínosy. Azda najpopulárnejším z prezentovaných faktov je ten, že vďaka zavedeniu eura nebudeme musieť pred cestou do zahraničia či pri obchodovaní s európskymi partnermi meniť svoje peniaze. Táto úspora sa nazýva znížením transakčných nákladov.

 

Avšak v porovnaní s tým, ako veľmi je toto tvrdenie rozšírené, bude podľa väčšiny odhadov reálny prínos úspory transakčných na hranici štandardnej odchýlky odhadu, a bude sa pohybovať v číslach veľmi blízkych nule. V zásade hovoríme o nemnohých desatinách percenta hrubého domáceho produktu.

 

Obmedzenie špekulačných tokov a zníženie kurzových výkyvov je skutočne možné v strednodobom hľadisku očakávať.

 

Otázkou zostáva, či sa dá očakávať aj nejaký špekulačný útok na slovenskú korunu v čase, keď bude pôsobiť v kurzovom mechanizme ERM II (keď bude musieť Národná banka Slovenska udržať kurz koruny voči euru v stanovenom pásme +- 15 %).

 

A vôbec, či sa centrálnej banke podarí správne „trafiť“ kurz, z ktorého sa bude vychádzať (má to byť 36 korún za euro, 35,50 alebo 36,50?) – pretože zlý odhad môže spôsobiť výrazné problémy a následné náklady pri intervenciách na devízovom trhu.

 

Navyše (úprimne povedané, toto nie je relevantný argument, len taká poznámka na okraj), kurz koruny voči najvýznamnejším svetovým menám bol v posledných rokoch výrazne stabilnejší ako kurz eura voči americkému doláru...

 

Posledný prínos – zníženie úrokových mier – môže byť zasa veľmi rýchlo zmazaný finančným trhom. Ten totiž nie je hlúpy, a ak sa ekonomický stav našej krajiny nebude rovnať stavu ostatných krajín, aj napriek odstráneniu kurzového rizika reálne úrokové náklady neklesnú až na úroveň eurozóny kvôli vyššej rizikovej prémii.

 

 

Podceňovanie rizík

 

Celý tento článok som však písal najmä preto, aby som upriamil pozornosť na dva faktory, ktoré sú podľa môjho osobného názoru veľmi silnými argumentmi proti tomu, aby sme sa zo zavedením eura ponáhľali.

 

Prvým je riziko vyššej inflácie, druhým je riziko zabrzdenia rastu našej ekonomiky kvôli nesprávnej spoločnej menovej politike.

 

 

Prinesie euro vyššie ceny?

 

Áno aj nie. Ale áno je v tomto prípade výrazne dôležitejšie.

 

Hoci to bežní občania budú s vysokou pravdepodobnosťou tak vnímať, prijaté opatrenia sú zrejme dostatočné na to, aby samotná výmena obeživa – našich mincí a bankoviek za európske – nespôsobila zvýšenie cien u obchodníkov. Tí budú musieť pol roka uvádzať ceny v korunách aj eurách, a bedlivé oko dohľadu ministerstva financií ich bude sledovať a udeľovať pokuty, ak by sa pokúsili situáciu „zneužiť“ vo svoj prospech.

 

Psychológiu však neoklameš: stačí, aby raz jeden obchodník nesprávne zaokrúhlil cenu nákupu a bežný človek si to zapamätá silnejšie ako to, že desaťkrát predtým ho žiaden iný obchodník neokradol. Navyše, samotný fakt, že naše ceny a príjmy sú nízke, a že namiesto 11000 bude náš plat zrazu len zhruba 300 (korún vs. eur) povedie, podľa skúseností z iných krajín, k „blbej nálade“ u občanov.

 

Nepomôže jej ani to, že svoje peňaženky budeme musieť doplniť mešcami na kopu drobných mincí, ktoré budeme používať pri väčšine bežných transakcií.

 

Toto však nie je ekonomicky až tak významný problém. Omnoho väčšiu pozornosť si vyžaduje otázka celkovej cenovej hladiny.

 

 

Vyššia inflácia

 

Ekonómia je v tomto veľmi priama.

 

Ceny a mzdy sú vo všetkých krajinách východnej Európy výrazne nižšie než je priemer krajín eurozóny. V priemere sa pohybujú niekde medzi 50 až 60 percentami ich úrovne.

 

Proces konvergencie, čiže zbližovania sa ekonomík, však povedie k tomu, aby sa postupne ceny i mzdy na Slovensku priblížili tým európskym.

 

Približovanie cien môže prebiehať dvoma spôsobmi: prostredníctvom menového kurzu a prostredníctvom zvyšovania cien (inflácie).

 

Ak však prijmeme euro, možnosť, že by sa naše ceny priblížili európskym prostredníctvom menového kurzu, odpadne. Cenová hladina na Slovensku sa tak bude môcť približovať iba infláciou.

 

Záver je, že môžeme očakávať tlaky na vyššiu infláciu, podľa môjho odhadu až do jedného percenta ročne (môžeme očakávať, že inflácia u nás bude dlhodobo aspoň o jedno percento vyššia, než inflácia v krajinách eurozóny).

 

Čím skôr sa zbavíme koruny – a teda čím menej bude v tom čase naša ekonomika podobná tej európskej – tým silnejší tento vzťah a tlaky budú.

 

A čo je azda na celom tomto najnebezpečnejšie, analytik Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda správne upozornil na to, že tento hlavný faktor tlakov na vyššiu infláciu v SR po vstupe do eurozóny nie je analyzovaný v materiáloch slovenského Ministerstva financií – a teda akoby ani nejestvoval.

 

 

Môže byť jedna menová politika rovnako výhodná pre Slovensko, Nemecko, Grécko a Taliansko?

 

Druhým zásadným problémom vstupu do eurozóny všeobecne je strata vlastnej menovej politiky.

 

Menová politika je významným nástrojom, ako centrálna banka nielen bojuje proti inflácii, ale sleduje i ďalšie ciele hospodárskej politiky. Veľmi zjednodušene: zvýšením úrokových sadzieb napríklad bráni prehriatiu ekonomiky pri silnom raste, naopak, ich znižovaním rast podporuje.

 

Ak ponecháme bokom libertariánsku diskusiu o tom, či má alebo nemá centrálna banka existovať a takýmto spôsobom do ekonomiky zasahovať (a či, ako napísal Hayek vo svojej monetárnej teórii hospodárskeho cyklu, je práve centrálna banka zdrojom všetkých cyklických výkyvov v ekonomike), vyvstáva otázka, či je možné uplatňovať jedinú menovú politiku rovnako výhodne pre všetky krajiny eurozóny.

 

Na prvý pohľad majú členské krajiny eurozóny totiž veľmi ďaleko od takzvanej „optimálnej menovej oblasti“, vhodnej pre menovú úniu.

 

Môže byť rovnaká menová politika rovnako dobrá pre rýchlo rastúce ekonomiky, ako je Slovensko či Írsko, a zároveň pre stagnujúce krajiny typu Nemecka, Francúzska či Talianska, ktorých hospodársky rast je blízky k nule?

 

Konkrétny príklad: slovenská ekonomika bude čoskoro zrejme potrebovať zvýšenie úrokových sadzieb, pretože čísla o priemyselnej produkcii, raste miezd a ďalšie indikujú, že by mohlo dôjsť k jej „prehriatiu“. Čo by sa však stalo, ak by stanovenie úrokových sadzieb držala v rukách Európska centrálna banka, a v rovnakom čase by sa Nemecko či Taliansko ocitli dokonca v recesii – hospodárskom poklese? Uprednostnila by menovú politiku vhodnú pre Slovensko, alebo pre Nemecko? A ako by sa to potom odrazilo na našej ekonomike?

 

Povedzme si to otvorene. Menová politika eurozóny nebude brať do úvahy ekonomickú situáciu na Slovensku (alebo len minimálne). Eurizácia tak môže spôsobiť negatívne výkyvy vo vývoji hospodárskeho rastu a nezamestnanosti.

 

 

Záver

 

Neberte prosím tento článok ako nejakú odbornú štúdiu. Snažil som sa zjednodušovať čo najviac, ako to bolo možné, s cieľom otvoriť o týchto problémoch verejnú diskusiu.

 

Aj diskusia o zavádzaní eura potrebuje dve strany, zvlášť preto, lebo po strate reformného potenciálu vlády ide o možno o najdôležitejšie politicko-ekonomické rozhodnutie najbližších rokov.

 

Ak má pravdu Ministerstvo financií, a na mojich argumentoch nie je nič zásadné, čo by mohlo čo i len trochu zmeniť pohľad na rýchle zavádzanie eura v Slovenskej republike z výlučne pozitívnej veci na otázku hodnú zamyslenia, rád sa MiniFinu ospravedlním.

 

Avšak zostávam presvedčený, že v tomto prípade by bolo rozumnejšie so zavedením Eura ešte nejaký ten čas počkať, a nerobiť z takto dôležitého rozhodnutia preteky na rýchlosť.

 

Ak si mám totiž zvoliť medzi väčšou prosperitou Slovenska a skorším zavedením eura, volím skôr istejšiu cestu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Atómová bomba (už zasa)

Druhé plošné testovanie za sto miliónov dosiahlo toto.


Už ste čítali?