Nikdy nehovor nikdy alebo s vlastnou kožou na trh

Autor: Martin Chren | 4.11.2005 o 9:01 | Karma článku: 11,25 | Prečítané:  4480x

Ako riaditeľ najstaršieho, a azda aj najrenomovanejšieho nezávislého liberálneho inštitútu na Slovensku sa každodenne budím a zaspávam s krédom, ktoré je zároveň mottom našej organizácie: odvážne myšlienky – úspešné reformy.   Práve myšlienky a zmeny smerujúce k vyššej osobnej slobode, zodpovednosti a obmedzeniu moci politikov nad našimi životmi sú mojím „biznisom“ a poslaním tímu ľudí, s ktorými pracujem.  Presadzujeme idey, ktorými sa snažíme ovplyvniť spoločnosť tak, aby sa život každého z nás mohol zmeniť k lepšiemu. Robíme to, pretože sme presvedčení o správnosti nášho konania, podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Tak, aby si každý z nás raz mohol povedať, že o zmenení sveta nielen sníval, ale sa oň naozaj aj pričinil. Vždy sme a budeme presvedčení o tom, že tie skutočné vojny sa nevyhrávajú v politike, ale na poli ideí, dlhodobou prácou, vzdelávaním a osvetou.  A o to ťažšie bolo pre mňa rozhodnutie, pred ktorým som sa nedávno ocitol.



Politika?

 

Politici sú ľudia, ktorí pre mňa vždy stáli na opačnej strane barikády.

 

Keď bojujem za obmedzovanie ich moci, transparentný štátny rozpočet, menej peňazí, ktoré by nám brali, deliaca línia medzi nami je úplne jasná.

 

Hoci sa občas stalo, že si niektorý z politikov osvojil a začal presadzovať naše myšlienky, nikdy sa to dobre neskončilo. Ješitnosť, samoľúbosť, domýšľavosť, arogancia či spupnosť u každého z nich nakoniec vždy zvíťazili.

 

Samozrejme, bolo by naivné myslieť si, že by sa akokoľvek dobrý nápad po premletí politickou mašinériou presadil v čistej, nedotknutej podobe. Každý pohár má však svoju veľkosť, po ktorej pretečie.

 

A hoci sa naše poháre trpezlivosti neustále zväčšovali, nikdy neboli dosť veľké.

 

Prísť o ilúzie ešte počas vysokoškolského štúdia nie je príjemné. Napriek svojmu mladému veku som však získal príležitostí overiť si, že len málo politikov to s nami myslí naozaj vážne, dostatok aj na dva životy.

 

Zodpovednosť

 

Neverím, že niekde na svete žijú politici, ktorí lepšie ako my sami vedia, čo je pre nás dobré.

 

Vlastne neverím je slabé slovo. Som si istý tým, že väčšina problémov je v skutočnosti spôsobených práve príliš domýšľavými a samoľúbymi politikmi.

 

Politici sa často oháňajú tým, aké veľké bremeno zodpovednosti za naše osudy nesú na svojich ramenách.

 

V skutočnosti je to však veľmi často práve naopak. Politika je vzdialená od zodpovedného prístupu k riešeniu problémov. Politika spravidla stojí presne na druhej strane barikády ako zodpovednosť.

 

Z môjho pohľadu ide o dve rozličné poslania: kým ja sa celý svoj pracovný život snažím o presadzovanie ideí, politika je stručne povedané bojom o moc, v ktorom idey ležia v prachu zeme a bojujúci po nich šliapu.

 

Napriek tomu... kandidujem

 

No a po tomto všetkom zrazu raz príde v živote chvíľa, keď sa aj liberál ohliadne ponad svoje rameno, a spýta sa sám seba: čo ďalej?

 

Tak, ako Hayek, aj ja som stále presvedčený, že sú to myšlienky, a nie politici, čo z dlhodobého hľadiska formuje spoločnosť.

 

Ako však dostať idey do reálneho života, ak sa objaví jedinečná šanca v krátkom čase uskutočniť zásadnú zmenu podľa našich predstáv? A čo ak sa táto šanca už v najbližších rokoch nemusí opakovať?

 

Preto, keď ľudia mne blízki začali rozmýšľať nad založením regionálneho hnutia osobností a odborníkov, ktoré by malo šancu zlomiť nadvládu veľkých strán a vniesť idey aspoň do politiky na úrovni regiónu, nedokázal som povedať nie.

 

A tak dnes vidím svoje meno na zozname kandidátov za poslancov Bratislavského kraja v Petržalke.

 

Prečo som to urobil

 

Na každý problém v našom okolí existuje správne riešenie.

 

Čo však chýba, sú ľudia hnaní presvedčením bojovať za správnu vec, s odvahou presadzovať zmeny aj napriek odporu priživujúcich sa záujmových skupín. V prvom rade sa však musia vyznačovať pokorou, aby ani oni sami nikdy nezabudli na to, že pracujú pre občanov, a nie pre dôležitosť svojej funkcie.

 

Naozaj sa takí ľudia nerodia? Alebo je to len tým, že sa o nich nestaráme, a tak ako na trhu, neexistuje konkurencia, ktorá by ich prinútila správať sa lepšie?

 

Ako ekonóm som stál pri štarte kampane za deň daňovej slobody, ktorou presadzujeme nižšie dane a kvalitnejšie verejné služby. Ako poradca som mal možnosť stáť pri zavádzaní dôchodkového sporenia. Ako konzultant sa snažím pomôcť zlepšiť hospodárenie slovenských miest a obcí.

 

Ako síce maličký a nezávislý, ale predsa len politik, môžem mať šancu reálne ovplyvniť to, aby sa všetky zmeny aj udiali. Nielen študovať, písať, radiť, ale robiť. Zatiaľ aspoň v jednom regióne.

 

Dnes nemám strach postaviť sa pred ľudí. Úspechy, ktoré stoja za našim tímom, sú dôkazom toho, že naša práca nebola samoúčelná. Bez štipky samochvály môžem kedykoľvek povedať, že stovky absolventov našich vzdelávacích programov, reforma daní či dôchodkov, stáli za všetko naše úsilie v minulosti.

 

Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám ľubovoľný politik dokáže sľúbiť. Avšak o sebe môžem bez obáv vyhlásiť aj to, že ťažko nájdete človeka, pravdovravnosť a úprimnosť ktorého si môžete sami overiť tak jednoducho. Stačí niekoľko kliknutí na internete, a rýchlo zistíte, že posledných sedem rokov bojujem stále s tým istým presvedčením za rovnaké hodnoty.

 

Nikdy nehovor nikdy skutočne platí. Dúfam, že tí, ktorí ma poznajú, či už osobne, z práce, alebo zo stránok novín a blogu, pochopia tento krok, hoc by mu aj priamo nefandili. Vyzývať na voľbu samozrejme nikoho nechcem.

 

Vyzývať na zamyslenie áno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Z Kočnerovej knižnice vyplávali ďalšie podozrivé obchody s Bašternákom

Našli sme podivné faktúry a dokumenty, ktoré si posielali.


Už ste čítali?