Podnet pre zasadnutie krízovej rady

Autor: Martin Chren | 28.1.2009 o 14:40 | Karma článku: 11,79 | Prečítané:  3755x

Hoci Slovensko spomedzi krajín Európskej únie stále s vysokou pravdepodobnosťou vyjde z následkov bujnejúcej krízy ako relatívny víťaz, určite to nebude bezbolestným procesom. Z grafov sa ľudia nenajedia, a preto slovné spojenie „spomalenie hospodárskeho rastu o tri štvrtiny a možno aj viac“ väčšine ľudí nič nepovie. Finančná kríza sa však už začala aj u nás plne prejavovať na strate pracovných miest, a tomu už väčšina ľudí (obzvlášť tí prepustení) veľmi dobre rozumie.

Ak sa potvrdia odhady niektorých analytikov, a v dôsledku krízy sa naozaj na dlažbe ocitne až 50 tisícľudí, bude to mať nielen závažné sociálne, ale i finančné dôsledky aj pre štátnu kasu.

Počítajme spolu. Zamestnanec, ktorý zarába priemernú mzdu (21 226 Sk v 3. štvrťroku 2008), a ocitne sa bez práce, znamená pre štátnu kasu de facto zápornú bilanciu vyše 23 tisíc korún.

Približne 10 tisíc je dávka v nezamestnanosti, na ktorú má prepustený zamestnanec nárok po dobu 6 mesiacov (vychádzajúc zo zjednodušeného predpokladu, že zarábal počas posledných 3 rokov neustále  priemernú mzdu).

Takmer tisícku stojí štát zdravotné poistenie, ktoré platí za nezamestnaných (presne 987,15 Sk).

Zhruba 10 320 Sk je strata Sociálnej a zdravotných poisťovní na odvodoch, ktoré získavajú od zamestnaného človeka (z priemernej mzdy predstavujú odvody zamestnanca cca. 2850 Sk a odvody zamestnávateľa cca. 7470 Sk).

No a nakoniec, zhruba 1850 Sk je strata štátu na dani z príjmov, ktorú priemerný zamestnanec platí, ale priemerný nezamestnaný nie.

S prepúšťaním pritom majú náklady aj zamestnávatelia. Nielen, že po ostatnej novele Zákonníka práce existuje na Slovensku súbeh výpovednej lehoty a odstupného, a prepúšťanie zamestnancov je teda pomerne nákladné, paradoxne Slovensko i pri vysokej dlhodobej nezamestnanosti trpelo nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v mnohých odvetviach. Prepúšťaním preto zamestnávateľom nielen vznikajú náklady, ale riskujú aj, že v budúcnosti nenájdu dostatok zamestnancov, ak sa karta obráti a hospodárska situácia sa zlepší.

Dá sa týmto problémom nejako predísť?

Dlhodobý liek na nezamestnanosť je nám všetkým dobre známy. Z hľadiska vládnej politiky je veľmi dôležité,aby štát dokázal to, čo podnikatelia žiadajú už mnoho rokov: znížiť náklady napracovnú silu. Najdôležitejšia je najmä reforma odvodov, pretože sú to práve druhé najvyššie odvodové sadzby v EÚ (a desiate najvyššie na svete), ktoré komplikujú zamestnávanie najmä nízkokvalifikovaných ľudí u nás.

Krátkodobo sa črtá jedna možnosť, ako by štát mohol – zdôrazňujem že dočasne – podať podnikom a pracujúcim pomocnú ruku.

Podľa Zákonníka práce majú firmy možnosť namiesto prepustenia nechať zamestnancov doma a vyplácať im len 60 % ich mzdy. Samozrejme, nejde o žiaden jackpot, ale pre samotných zamestnancov v hladovej doline južného Gemera je určite lepšie zostať doma za 60 % platu, než byť bez práce a dočasne poberať dávku vo výške najviac 50 % mzdy.

Ak by vláda dokázala dočasne, napríklad na 6 mesiacov, kým sa kríza najviac vyzúri, podporiť takéto riešenie – napríklad tým, že by zamestnávateľom odpustila či preplatila odvody za zamestnancov, ktorých namiesto výpovede nechajú firmy doma za 60 % mzdy, zvíťaziť by mohli všetci: zamestnanci by si zachovali určitý stupeň istoty, štát by ušetril na dávkach, a firmy by znížili svoje náklady. Práve toto je jedným z príkladov, ako môže štát flexibilne a rýchlo, hoci len dočasne, zareagovať na dopady krízy.

Nebolo by to zadarmo, no vládu by to vyšlo stále lacnejšie, než boriť sa s nezamestnanými. Odpustenie, resp. preplatenie odvodov zo mzdy vo výške 60 % priemeru by stálo 6190 korún na jedného zamestnanca mesačne, na dávke v nezamestnanosti a zdravotnom poistnom by však štátna pokladnica zároveň ušetrila 11 tisíc korún.

Pri predpoklade, že by takéto opatrenie dokázalo ochrániť 50 tisíc pracovných miest, by náklady naň boli nižšie než 2 miliardy korún (čo je menej než suma, ktorú dokázala vláda ušetriť jediným zrušením tendra na obíjanie cencúľov na jednom ministerstve). Zároveň by takéto riešenie bolo o približne 1,4 miliardy korún lacnejšie, než nechať prepustených ľudí poberať podporu v nezamestnanosti.

Samozrejme, ide o pomerne intervenčnú politiku, vychádzajúcu z existujúcich legislatívnych limitov, ktorá nie je žiadnym dlhodobým riešením a predpokladá, že ohrozené podniky sa zo svojich problémov dostanú. Na druhej strane, je určite systémovejším riešením, než rozdávanie sociálnych dávok, a vďaka nevyhnutnej finančnej spoluúčasti firiem neposkytuje príliš veľký priestor pre zneužívanie.

Uvidíme, či sa zajtra toto riešenie, podporované zamestnávateľmi, objaví na pôde Rady pre hospodársku krízu. Ministerstvo práce by si ním pripísalo veľký červený bod.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Z Kočnerovej knižnice vyplávali ďalšie podozrivé obchody s Bašternákom

Našli sme podivné faktúry a dokumenty, ktoré si posielali.


Už ste čítali?